Týchto občanov v minulosti v najväčšej miere zamestnávali výrobné družstvá invalidov a ďalšie subjekty vo svojich chránených dielňach a chránených pracoviskách. Družstvá im poskytovali nielen príjmy a pracovný relax, ale zabezpečovali im aj sociálnu a lekársku starostlivosť, zdravotnú rehabilitáciu, rekreácie. Výrazne im v tom pomáhali rôzne formy podpory štátu – znížené odvody, nižšie % dane z príjmu, ale aj finančné príspevky a dotácie. Tieto sa však postupne znižovali a obmedzovali, až nakoniec v roku 2005 sa znížili u niektorých na minimum a u väčšiny dokonca neboli poskytnuté vôbec.

Spôsobila to tá skutočnosť, že Slovensko po vstupe do EÚ , na rozdiel od viacerých ďalších novostupujúcich krajín , promptne a striktne prijalo právne predpisy EÚ upravujúce poskytovanie štátnej pomoci, v zmysle ktorých bola u nás vypracovaná „Schéma pomoci DE MINIMIS”. Podľa tejto schémy sa štátna pomoc realizuje formou nenávratného finančného príspevku pre zamestnávateľov občanov so zdravotným postihnutím na úhradu preukázateľných oprávnených nákladov. Maximálna výška jednému príjemcovi ( zamestnáva- teľskému subjektu ) nesmie prekročiť súhrnne 100 tis. EUR v priebehu troch po sebe nasledujúcich rokov. Prijatie tejto schémy k 1. 4. 2005 s uplatnením retroaktivity na dva predchádzajúce roky spôsobilo, že subjekty, ktoré štátnu pomoc na tento účel čerpali v rokoch 2003 až 2004, osobitne subjekty s väčším počtom zamestnaných občanov so zdravotným postihnutím , ktoré sumu 100 tis. EUR za tieto roky vyčerpali, sa dostali do nevýhody. Medzi ne sa radí aj väčšina výrobných družstiev invalidov. Vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu, do ktorej sa takto dostali, došlo už v priebehu roka 2005 a pokračuje aj teraz likvidácia pracovných miest pre týchto občanov a niektorým družstvám hrozí dokonca zánik. Pritom sa jedná vo väčšine prípadov o subjekty, do ktorých štát v minulosti investoval už vyššie spomenutým spôsobom, nemalé investície.

Týmto príspevkom chcem poukázať na to, že štát v dobrej snahe podporovať vytváranie nových pracovných miest, akoby pozabudol na podporu udržateľnosti už dlhé roky vytvorených a podporovaných pracovných miest v subjektoch s dlhoročnou tradíciou a skúsenosťami. Čo je o to viac zamyslenia hodné, že v tomto prípade sa jedná o občanov so zdravotným postihnutím.