Ako prvý zabezpečovací
právny inštitút Obchodný zákonník uvádza zmluvnú pokutu. Je
jedným z najrozšírenejších zabezpečovacích právnych
inštitútov. Zabezpečuje hlavný záväzok a teda má
akcesorický charakter.
Zmluvnú pokutu je možné
definovať ako zmluvnými stranami vopred dohodnuté peňažné
plnenie dlžníka pre prípad možného budúceho nesplnenia alebo
čiastočného splnenia jeho zmluvnej povinnosti, resp. zmluvných
povinností. Zákon nevylučuje ani naturálne plnenie.
Jej význam spočíva v tom, že na dlžníka vytvára nátlak, aby splnil riadne a včas svoj záväzok voči veriteľovi, má preventívny charakter. Ďalšou výhodou je, že veriteľ nemusí dokazovať skutočnú výšku škody pri porušení dlžníkovej zmluvnej povinnosti, ale môže zmluvnú pokutu požadovať ako istý druh paušálnej náhrady škody, pričom jej zaplatením nezaniká pôvodná dlžníkova povinnosť.
Zmluvná pokuta je právne primárne upravená v Občianskom zákonníku v § 544 a 545, Obchodný zákonník ju prostredníctvom ustanovenia § 300 až 302 len dopĺňa niektorými ustanoveniami o zmluvnej pokute.
Záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu sa musí dojednať v písomnej forme, ktorá je conditio sine qua non jej platnosti.
Pri dojednávaní zmluvnej pokuty je potrebné presne definovať zmluvnú povinnosť alebo zmluvné povinnosti, ktorých porušenie zabezpečuje. V zmysle § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka musia byť výška zmluvnej pokuty a spôsob jej určenia jasne určené. Čo sa týka výšky zmluvnej pokuty, nesmie byť neprimeraná, v opačnom prípade by sa aplikovalo moderačné právo súdu v zmysle Obchodného zákonníka (súd môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnnosti), resp. by predmetné ustanovenie predstavovalo neplatný právny úkon.
Ako uvádzam vyššie, zmluvnú pokutu upravuje v ustanovení § 544 až § 545 tak Občiansky zákonník, ako aj prostredníctvom ustanovení § 300 až § 302 Obchodný zákonník. K inštitútu zmluvnej pokuty je Občiansky zákonník lex generalis, zatiaľ čo Obchodný zákonník lex specialis. Pri zmluvnej úprave tohto zabezpečovacieho právneho inštitútu je nevyhnutné vychádzať z občianskoprávnej úpravy, s odlišnosťami zakomponovanými pre obchodno - právne vzťahy. Občiansky zákonník stanovuje dispozitívnym spôsobom, že dlžník má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu len v tom prípade, ak príslušnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou porušil zavinene. Obchodný zákonník ako lex specialis zakotvuje zásadu, že ani okolnosti vylučujúce zodpovednosť nemajú vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. To znamená, že ani princíp vyššej moci nezbavuje dlžníka zodpovednosti zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Úprava v Obchodnom zákonníku má však tiež dispozitívny charakter, to znamená, že dohodou zmluvných strán tieto môžu viazať povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na len úmyselné porušenie zmluvnej povinnosti.
Kogentným ustanovením je výlučne ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka zakotvujúce moderačné právo súdu. To znamená, že ak aj zmluvné strany chcú, moderačné právo súdu výslovným dojednaním vylúčiť nemôžu.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, pričom nezávisí na výške spôsobenej škody. Avšak v rámci dispozitívnej právnej úpravy tak v Občianskom ako i v Obchodnom zákonníku si môžu zmluvné strany napríklad dohodnúť povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu len v prípade, ak oprávnenej strane vznikne porušením zabezpečenej povinnosti škoda.
Teda ak bola dohodnutá zmluvnými partnermi zmluvná pokuta a z rovnakého porušenia zmluvnej disciplíny vznikla škoda, je možné jej náhradu stanoviť dvoma spôsobmi a to tak, že sa zaplatená zmluvná pokuta považuje za paušalizovanú náhradu škody, alebo je možnosť dohodnúť sa, že nárok na náhradu škody môže byť požadovaný popri zmluvnej pokute.